Recipročná mriežka

Pridal/a Vladimír Girman dňa St, 07/22/2009 - 14:39
S každou kryštálovou štruktúrou sú spojené dve mriežky – reálna mriežka a recipročná mriežka. Tieto dve mriežky sú vzájomne spojené presne stanovenými reláciami. Ak otáčame kryštálom, otáčame zároveň aj reálnu a recipročnú mriežku. Môžeme povedať, že recipročná mriežka je vymedzená časť recipročného priestoru (tiež nazývaného združený Fourierov priestor, alebo k – priestor) [1], ktorá zodpovedá zobrazeniu z oblasti reálnej mriežky.

Urýchľovač častíc XFEL a jeho význam pre materiálové inžinierstvo

Pridal/a Vladimír Girman dňa Po, 05/25/2009 - 12:34
Projekt XFEL je jeden z najväčších projektov Európskej únie. Po svojom dokončení a úspešnom spustení bude XFEL svetovo unikátne zariadenie pre špičkový vedecký výskum pri maximálnom rozlíšení a intenzitách. Bez preháňania sa dá povedať, že XFEL bude najvýkonnejší a najflexibilnejší mikroskop na svete, ktorý posunie hranice ľudského poznania o niekoľko krokov vpred. (Pozn.: viac obrázkov a textu nájdeš v pdf prílohe na konci).
 
1. Niečo o projekte XFEL

Kvázikryštály

Pridal/a Vladimír Girman dňa Ne, 04/19/2009 - 13:06
Štandardne je možné kryštál na základe jeho 1, 2, 3, 4 alebo 6 – násobnej symetrie priradiť do niektorej skupiny 32 člennej bodovej alebo 230 člennej priestorovej grupy. Existujú však aj také zvláštne kryštály, ktoré nespĺňajú tieto klasické pravidla symetrie, no napriek tomu istú symetriu vykazujú. Takéto kryštály nazývame kvázikryštály, alebo menej často kryštaloidy.
 
1. Úvod

Kvapalné kryštály

Pridal/a Vladimír Girman dňa Ne, 03/29/2009 - 11:01
Samotný názov „kvapalné kryštály“ znie trošku čudne, pretože pod pojmom kryštál obyčajne rozumieme nejakú tuhú látku. Do 20 – tých rokov minulého storočia bol preto predmetom mnohých sporov. V súčasnosti je už tento pojem dostatočne udomácnený a vžitý, a moderný svet si bez týchto materiálov už ani nemožno predstaviť.
 
1. Úvod
Martenzit

Martenzitické transformácie sú bezdifúzne reakcie. Zmena kryštálovej štruktúry prebieha rovnomernou deformáciou pôvodnej fázy. Aby bola deformačná energia potrebná pre vznik martenzitu čo najnižšia, martenzit sa vytvára vo forme latiek v špecifických kryštalografických rovinách, v tzv. habitových rovinách. Súvislosti tohto mechanizmu je možno pozorovať aj na makroskopickej úrovni, pretože tvar transformovanej oblasti sa mení. Deformácia vzniká kombináciou strihu pôsobiaceho v smere rovnobežnom s habitovou rovinou a dilatačných deformácií v smere kolmom na habitovú rovinu.

Marek Gebura So, 03/07/2009 - 13:33

Fullerény a kvázifullerény

Pridal/a Vladimír Girman dňa Po, 02/16/2009 - 07:43

Pod názvom fullerény rozumieme skupinu alotropických modifikácii čistého uhlíka. Prvý fullerén bol objavený v roku 1985 vo výskumnom centre Bayreuthskej univerzity v Nemecku. Nový materiál bol pomenovaný po architektovi Robertovi Buckminsterovi Fullerovi, ktorý bol známy stavebnými konštrukciami veľmi podobnými klastru prvého fullerénu.

 

Fullerény

Izotermické premeny v kovových materiáloch

Pridal/a Vladimír Girman dňa St, 02/11/2009 - 13:37
Izotermické premeny boli v kovových materiáloch pozorované už začiatkom 40 – tych rokov minulého storočia. Od začiatku ich objavenia boli vyslovené teórie na ich vysvetlenie, ktoré sa zamerali na popis nukleácie a rastu zárodku, a do dnešných čias sa nejako zásadne nezmenili. V súčasnosti možno povedať, že doposiaľ neexistuje plne uspokojivá teória popisujúca izotermické transformácie.
 

Zliatiny typu FINEMET

Pridal/a Vladimír Girman dňa Ut, 02/10/2009 - 07:58
Zliatina FINEMET bola po prvý krát popísaná Yoshizawom, Ogumom a Yamauchim v roku 1988. Odvtedy však boli pripravené aj jej modifikácie obohatením o rôzne prvky. V súčasnosti patria zliatiny tohto typu medzi najrozšírenejšie a najštudovanejšie nanokryštalické zliatiny, hlavne pre svoje nevšedné magnetické vlastnosti.
 

Superplasticita kovových materiálov

Pridal/a Peter Oslanec dňa Ne, 12/14/2008 - 08:31
Najcharakterisickejšou vlastnosťou superplastických tuhých látok je schopnosť zniesť pred porušením rozsiahlu ťahovú deformáciu, bez vzniku krčku. Namiesto porušenia sa po pár percentách pri plastickej deformácii sa vzorka vystavená ťahovým napätiam za elastickou oblasťou dostáva do superplastickej oblasti, ktorá je charakterizovaná homogénnou deformáciou pri tisíckach percent. Fenomén sa realizuje pri rozsahoch teplôt blízkych polovici teploty tavenia pri rýchlostiach deformácie okolo 10-4 -10-2 s-1.