Damašská oceľ

V nejakej diskusii na internete som sa dočítal o tom ako autor vyzdvihoval kvalitu starovekej ocele nad kvalitu ocele vyrábanú vo VSŽ Košice. Vedel uviesť však iba jeden príklad: Damašskú oceľ. Čo bolo na nej také špeciálne, že sa jej "kvalita" traduje až do dnes?
 
 
Na internete sa môžete dočítať mnohé veci, ale relevantných informácií nájdete iba veľmi málo. Jedným z týchto článkov je článok s názvom The Key Role of Impurities in Ancient Damascus Steel Blades od trojice zahraničných autorov. Damašská oceľ pochádza z Indie, aj keď mesto Damask sa nachádza niekde v Sýrii. Do Sýrie sa však dostali len polotovary na výrobu zbraní (obr.1), ktoré tak preslávili tento materiál.
 
 
Príklady zbraní z damašskej ocele
Obr.1 Čepele z damašskej ocele
 
Môžem kľudne z prečítaných materiálov usúdiť, že Damašská oceľ je uhlíková oceľ s obsahom 1% C - 1,7 %C. Jedná sa o relatívne čistú oceľ, bola vyrábaná metódou tavby v uzavretých tavných téglikoch. Z jednej tavby sa získal polotovar s hmotnosťou približne 2,1 kg. Tieto polotovary boli neskôr použité na vykovanie zbraní (tieto zbrane sa nevyrábali tak ako si mnohí myslia - zváraním vrstiev tenkých plátov materiálu, takéto zbrane sú špecifické pre Japonsko, tzv. katany). Z mikroštrukturálneho hľadiska je damašská oceľ perliticko-cementitická. V perlitickej matrici sa nachádzajú rôzne útvary cementitu (napríklad riadky, žilky atď.) Práve tieto útvary dávajú zbraniam ich špecifický vzhľad. Tvorbe týchto útvarov pomáhali legúry ako V, Mo, Cr, Mn, a Nb. Tie sa do ocele dostali z rudy. Obsahy týchto prvkov sú pod 0,03 %. Zbrane boli podrobené aj tepelnému spracovaniu.

Tento článok je autorovým prekladom zahraničnej literatúry. Článok bude neustále dopĺňaný o nový preklad. Vaše pripomienky môžete písať do diskusie pod článok.