Spektoskopické metódy ktoré sú štandardne zavedené vo výrobe stojárskych firiem majú častokrát obmedzenia pre určenie týchto ľahkých prvkov. Väčšinou metóda vôbec nedokáže určiť množstvo prvku, poprípade sú ich kalibrácie obmedzené na úzke rozsahy týchto prvkov. Bežné OES metodiky pre Fe, Ti, Ni zliatiny obsahujú kalibračné krivky pre C a S, stanovenie O, H, N musí byť však vykonávané iným spôsobom.
Metódý ktoré dokážu tieto prvky určiť sú založené na princípe spaľovania vzoriek v inertnom plyne (Ar, N2, He), kedy prebieha extrakcia prvku v detekovateľnej molekule (H2,CO2, SO2). Detekcia prebieha NDIR detektorom, kedy sa detekuje miera absorbcie IR žiarenia pre vlnové dĺžky špecifické pre danú molekulu, signál je konvertovaný na hmotnostné množstvá prvku. Množstvá H2 a N2 môžu byť merané zmenou tepelnej vodivosti plynu pomocou TCD detektora. Táto metóda je porovnávacia, kedy vodivosť analyzovaného plynu je porovnávaná s vodivosťou referenčného vysokočistého plynu a na základe signálu je množtvo v prvku prepočítané na skutočnú hodnotu.
- Log in to post comments