Vložené užívateľom Peter Oslanec dňa Ne, 09/21/2008 - 18:12
Histogram sa používa na vizualizáciu „štatistických" údajov obrázku. Každý obrázok je nositeľom informácie. Histogram nám môže pomôcť v hodnotení, či je obrázok vhodným kandidátom na ďalšiu analýzu, alebo je potrebná nejaká úprava obrázku. Ukážka histogramu je na obrázku 1.
Vložené užívateľom Marek Gebura dňa Pi, 07/25/2008 - 16:30
Pri konštruovaní súčiastok namáhaných či už tepelne alebo mechanicky je veľmi vhodnou a v poslednej dobe aj čoraz častejšie využívanou podpornou metódou tzv. FEM (Finite Element Method) modelovanie. Použitím metódy konečných prvkov je možné pomocou programov (napr. ANSYS, ABAQUS) simulovať zaťaženie súčiastky a vypočítať tak pôsobenie zaťaženia v objeme súčiastky. Jedná sa najmä o distribúciu napätí a nájdenie najkritickejších miest s vysokou lokálnou hodnotou napätia (napr. ostré hrany, skoková zmena prierezu súčiastky, atď).
Vložené užívateľom Peter Oslanec dňa St, 06/25/2008 - 07:34
Teplotná rozťažnosť materiálov je momentálne "najviditeľnejšia" vlastnosť materiálov, keďže teploty dosahujú na slnku až 40 ˚C. Teplotná rozťažnosť materiálu je objemová odpoveď materiálu na zvyšujúcu sa teplotu. Atómy materiálu pri zvyšovaní teploty kmitajú vo väčších vzdialenostiach od rovnovážnych polôh a tým dochádza k zmene objemu materiálu.
Vložené užívateľom Peter Oslanec dňa Po, 06/09/2008 - 07:34
Upozornenie: Celý postup je experimentálny a nehodí sa na určovanie veľkosti precipitátov do publikácii na odbornej úrovni. Postup slúži ako ukážka toho čo program ImageJ dokáže a ako ukážka toho, že základnú orientačnú informáciu dokáže vytiahnuť z obrázku v priebehu pár sekúnd.
Ako obrázok na analýzu poslúži obrázok z DOITPoMS databázy (Obr.1)
Vložené užívateľom Marek Gebura dňa Po, 05/26/2008 - 09:40
Zliatiny možno pripraviť nielen pomocou tavby, ale aj za použitia sily deformáciou zmesí rôznych druhov práškov (Obr. 1). Použitím tejto metódy možno v mikroštruktúre relatívne homogénne prerozdeliť oxidické fázy. Disperzne spevnené legujúce prášky sú potom pomocou izostatického lisovania za tepla a pretlačovania formované do výslednej tuhej hmoty, ktorá sa vyznačuje veľmi jemnozrnnou štruktúrou. Následným rekryštalizačným žíhaním možno dosiahnuť hrubšie zrno, prípadne jemné rovnoosé zrná.
